Ako sa jazdí na bicykli v Austrálii

Predstavil by si sa nám v krátkosti?
Väčšinu svojej športovej kariéry som sa venoval atletike (trojskoku). Ako zamestnanec PSK Olymp Praha som reprezentoval klub a mal som tiež to šťastie reprezentovať Českú republiku na medzinárodných súťažiach. Posledných sedem rokov ako atlét som strávil v Austrálii a v Sydney som našiel svoj druhý domov.
Celý môj život je spojený so športom, a tak som pri ňom zostal aj po ukončení aktívnej kariéry a štúdia. Pracujem ako exercise physiologist (fyzioterapeut/rehabilitačný tréner), tréner a kondičný špecialista.

Čo ťa priviedlo do Austrálie?
Do Austrálie som odletel po ukončení štúdia na FTVS v Prahe, pôvodne som tam šiel na pár mesiacov „na skúsenie“. Natoľko ma však očarila, že som tam nakoniec zostal.

Kedy si začal jazdiť na bicykli a čo ťa k tomu priviedlo?
Zranenie chrbtice predčasne ukončilo moju atletickú kariéru. Bol som zvyknutý na aktívny život, a tak som sa chvíľu hľadal. Vtedy ma kamarát presvedčil, aby som si kúpil horský bicykel a bolo to. Bicykel atletike nesvedčí, takže teraz som si ho konečne mohol dopriať naplno.

Ako sa v Sydney jazdí na bicykli?
So svojím kamarátom som začal jazdiť na horskom bicykli po miestnych trailoch na severe Sydney. Bývanie v meste znamená, že všade sa musíte dopraviť autom. Za 20–30 minút pri minimálnej premávke sa tam človek dostane. V tom najbližšom okolí však nie je veľa možností na výber. Väčšinou sa jazdí po servisných prístupových cestách v okolí a vnútri národných parkov.
Singletraily sú buď v man-made bike parkoch (traily vybudované miestnymi), alebo ide len o krátke spojovacie úseky. Inak sú národné parky pre cyklistov uzavreté.
Traily v Sydney sú pomerne náročné. Technický a kopcovitý terén znamená, že si začiatočník veľa nezajazdí. Piesčitá pôda a kamene navyše znemožňujú jazdu v daždivom počasí – vtedy človek cyklistu na traili len tak nestretne.
Väčší výber trailov je hodinu až dve cesty od Sydney. Man-made parky v lese ponúkajú rôzne dĺžky a náročnosti okruhov a aj povrch je prívetivejší. Pravidelne sa tu konajú preteky lokálnych klubov, ktoré sa o traily starajú, a tiež tu prebiehajú série národných pohárov.

Ako sa ti v Sydney jazdí, čo vodiči?
Jazda po cestách v Sydney nie je príliš bezpečná. Hlavné cesty majú minimálne alebo žiadne krajnice a premávka je veľmi hustá, prirovnal by som to k preplnenej Prahe.
Cyklisti preto vyrážajú na bicykel veľmi skoro ráno, aby sa aspoň čiastočne vyhli plnej premávke.
Čo sa týka ohľaduplnosti vodičov, mám skôr negatívne skúsenosti. Bez krajnice je z hľadiska bezpečnosti lepšie držať sa ďalej od okraja cesty, síce to ide proti zdravému rozumu, ale núti to vodičov spomaliť a bezpečnejšie obísť. Inak vás ľahko vytlačia z cesty.
Ja sa na to neodvážim, no je tu bežné, že dvojica cyklistov jazdí vedľa seba a zámerne blokuje celý pruh. Podľa mňa to má negatívny vplyv na vnímanie cyklistov vodičmi, tí ich potom často nemajú príliš v láske.
Samozrejme, nie všetci vodiči sú rovnakí, väčšina je pomerne ohľaduplná, ale pri takej hustej premávke je poznateľný aj jeden bláznivý vodič z tridsiatich, ktorí vás počas pár minút predbehnú.

Je v Sydney nejaký systém cyklistických trás alebo uzavretých trás pre bicykle?
Priamo v Sydney sa dá jazdiť aj v parkoch, čo je oveľa bezpečnejšie vďaka minimálnej premávke. Jeden okruh má asi 3,4 km a nachádza sa priamo v meste. V Olympijskom parku je trasa dlhá 4–5 km a o niečo severnejšie, v národnom parku, má približne 9,4 km.
Nevýhodou týchto trás je však to, že človek jazdí stále dokola alebo tam a späť, takže to nie je úplne ideálne pre psychiku.

Cez víkend, keď je viac času, je najlepšie vyraziť medzi piatou a šiestou hodinou ráno. Dá sa prejsť mestom, kde je v tom čase málo áut, a pokračovať smerom na sever po menej frekventovaných cestách. Cestou späť medzi ôsmou a deviatou už je premávka v plnom prúde, takže to býva pekný adrenalín na záver.

Osobne musím zaklopať, že ma zatiaľ ešte nikto nezrazil. Mnohokrát k tomu bolo však veľmi blízko a čo je najhoršie, zakaždým šlo o úmysel. Pri každej jazde sa nájde niekto, kto sa ma snaží vytlačiť, naraziť do mňa, alebo ma aspoň „odmení“ niekoľkými nadávkami.

Ako sa ti jazdilo tu? 
Pred pár týždňami som na Slovensku navštívil rodinu a mal som šancu opäť ochutnať slovenské cesty tu na Teplicku. Musím povedať, je to nádhera. Kopčeky, krásna krajina a dobrý povrch. Cítil som sa tu oveľa bezpečnejšie a to aj v plnej premávke.

Ako sa ti jazdilo na požičanom bicykli?
Veľmi som si to užil, a to aj vďaka Koloshopu, ktorý mi umožnil otestovať jeden zo svojich bicyklov. Išlo o Cannondale Synapse, bicykel, ktorý ma nadchol nielen svojím pútavým vzhľadom, ale aj jazdnými vlastnosťami.
Musím však priznať, že prvý šliap bol trochu sklamaním. Som zvyknutý na agresívnejší posed a priamy prenos sily do pedálov – a tu sa reakcia bicykla na začiatku zdala trochu ležérna. Jednoducho povedané: akoby to veľmi nešlo.
Možno bol bicykel naozaj trochu pomalší než agresívnejší aero bike, ale všetky pozitívne vlastnosti Synapse som objavil veľmi rýchlo.
Posed je extrémne pohodlný a vďaka chytrej geometrii, ktorá umožňuje dlhšie jazdy bez preťažovania častí tela, sa výrazne zlepšuje celkový pocit z jazdy aj fyzická výdrž. To sa prejavilo hlavne v pomalšom nástupe únavy, čo mi pomohlo udržať konstantný výkon počas celej jazdy.
Tak veľmi som si naň zvykol, že mi bude veľmi chýbať!

Tak snáď zase niekedy nabudúce!

Ďakujem, Tomáš Ch.