Koloshop tým vs. Gravel Blinduro 2026

David:

Gravel Blinduro má v mojom kalendári pevné miesto, a tak nie je otázkou, či pôjdem, ale na čom pôjdem. To totiž nikdy nie je istota. Okrem dvoch po sebe idúcich ročníkov, keď som išiel na gravel bicykli, som inak sedlal bicykel s rovnými riadidlami.

Za mňa ide stále o najlepšiu cyklistickú akciu u nás. Organizácia je perfektná od začiatku do konca. Atmosféra počas celého víkendu jedinečná a pohodová. Takéto spojenie sa u nás ťažko hľadá. Skvelo strávený víkend s kamarátmi aj novými tvárami.

Trať mala tento rok naozaj všetko. Najmä prvý deň sme si užili veľké množstvo trailov a hrabanky. V kombinácii s dobre namotaným zvyškom trate, po krásnych štrkových cestách, to bol najlepší deň, aký som na Gravel Blindure zažil.

Po dvoch druhých miestach v kategórii MTB som tentoraz odchádzal na štart úplne bez ambícií. K môjmu veľkému prekvapeniu som po prvom dni bol priebežne na prvom mieste.

Zostávalo druhý deň výsledok udržať. Technika z prvého dňa už na trati nebola a všetky RZ boli pekne do ťahu, čo mi na druhý deň sedelo a bola by veľká chyba náskok stratiť.

Ten som nakoniec ešte navýšil a dočkal som sa vytúženého víťazstva v kategórii. Ako bonus 15. v celkovom poradí. To je extra motivácia do ďalšieho ročníka. No a na čom pôjdem? Zrejme to bude zase niečo iné. Možno trochu väčšie. :)

Terka: 

Moju prvú a určite nie poslednú skúsenosť s Gravel Blindurom hodnotím ako skvele strávený víkend so super (Koloshop)partiou, krásnou Českou Kanadou a skvelými dvojdňovými pretekmi, ktoré preveria predovšetkým zrakové schopnosti a trpezlivosť – človek totiž stále čaká, či už za ďalšou zákrutou konečne príde koniec RZ. Prihlášku na budúci rok posielam hneď po skončení tohtoročného ročníka a hádam sa dovtedy podarí nájsť aj lepšiu formu.

Anežka:

O Gravel Blindure som počula už pred 5 rokmi od kamaráta, ktorý mi hovoril, že si ho niekedy musím ísť zajazdiť a že ma to určite bude baviť. Mal pravdu. Tento formát pretekov ma veľmi bavil. Každý deň nás čakalo 5 úsekov, kde išlo úplne o všetko, a medzitým pohodový výlet. Len škoda, že tie úseky boli viac z kopca a po rovine než do kopca (aj keď sa to malo na druhý deň otočiť).

Od pretekov som nič nečakala, skôr len to, že to bude pohodový víkend vo fajn partii. Čo aj bol, a nakoniec ma ešte milo prekvapilo 2. miesto v kategórii.

Pavel:

Tohtoročného, už 8. ročníka Gravel Blinduro sa zúčastňujem – s jedinou výnimkou – každý rok a priznávam, že pre mňa to nie je úplne o pretekaní. Viac než výsledková listina ma na Blindure drží atmosféra a partia ľudí, ktorí sa tu rok čo rok stretávajú. Vždy sa teším na „starých známych“ – otca celej myšlienky Michala Prokopa, fotografa Roba Trnku, mediálneho guru Germána a množstvo ďalších kamarátov aj obchodných partnerov, s ktorými sa inak stretávam tak akurát tu. Tento rok bol pre mňa v mnohom iný. Prvýkrát som nesedlal Cannondale, ale Superior XR 9.8 GR, ktorý bol zároveň titulárnym partnerom akcie – a po prvýkrát sa mi tiež podarilo prejsť celý okruh bez toho, aby som na trati „vykysol“ pri káve s koláčom alebo pri pive, čo k Blinduru odjakživa patrí rovnako ako erzety. Tradície sa síce majú ctiť, ale tento rok sme sa v našej skupine dohodli, že pôjdeme síce v pohode, ale v tempe, ktoré nás za ďalšou zákrutou nenechá zaskočiť blížiaca sa RZ – a oplatilo sa. Partia si zajazdila parádne umiestnenie a mne to vynieslo nečakane dobré 9. miesto v kategórii a 36. celkovo, plus bonusové striebro v podobe druhého najpomalšieho výsledku vo večerných slimáčích pretekoch. Šťastie som mal tento rok aj na defekty – po niekoľkých ročníkoch, keď ma v erzetách potrápila technika a pripravila o slušné umiestnenie, ma síce jeden defekt postihol, ale našťastie až po dojazde rýchlostnej skúšky. Na obhajobu svojich plášťov Vittoria dodávam, že som to v zjazdoch aj v poriadne rozbitých a kamenistých pasážach, kde to len zvonilo, púšťal naplno. A samotné erzety boli podľa mňa tento rok najkrajšie za celý čas, čo jazdím – z endura mám najradšej hrabanku a techniku a oboch sme si tento rok užili dosýta aj so všetkou zábavou, ktorá k tomu patrí. No a v kempe Osika potom bolo kávy, piva aj jedla podľa chuti, koľko hrdlo ráčilo.