MUTR 2026 z pohledu běžců z Koloshopu

Letošní MUTR opět spojil všechny, kteří milují běh, výzvy a překonávání vlastních limitů. A u toho jsme samozřejmě nemohli chybět ani my z Koloshopu! Na startu jsme měli své zástupce, kteří se s tratí poprali na vlastní kůži, a zároveň jsme hrdým partnerem tohoto závodu. Přečtěte si, jaké zážitky si z něj odnášíme.

Publikované: 16. 10. 2026

1 min. čítanie

Kuba

Som skôr cyklista, a tak boli tieto preteky mojimi druhými bežeckými pretekmi v živote. Tento rok som z rôznych dôvodov počas leta behal trochu viac než v iných rokoch, takže som už mal trošku natrénované. Bohužiaľ nie toľko, koľko by bolo treba, a rozhodne nie toľko ako iní bežci :-).

Mojím cieľom nebolo umiestnenie, ale skôr vydať zo seba maximum a podať nejaký slušný výkon. Môj plán bol čas 1 hodina a 20 minút.

V deň pretekov bolo nakoniec celkom slušné počasie (na október) a hlavne nepršalo, čo bolo super. Hneď po štarte vedie trasa stále do kopca a ja som sa dostal na limit veľmi rýchlo. Po dlhšom výbehu pod Bouřňák ma čakal dlhší, pozvoľný zbeh. A ak mi niečo nejde, tak sú to práve zbehy.

Snažil som sa držať čo najvyššie tempo, ale nebolo to ono. Keď som dobehol k Vrchu tří pánů, nohy ma už pekelne boleli, cítil som miernu krízu a predo mnou bola ešte polovica trasy. Drvil som to ďalej, ale po zbehu k stanici na Novém Městě mi už nohy začínali vypovedať službu. Hovoril som si, či to vôbec dobehnem.

V miernom stúpaní k trafu to zase celkom šlo, ale síl už bolo málo. Dobehol som k Turistické sjezdovce a čakali ma asi 2 km do cieľa, stále z kopca, navyše v pre mňa celkom technickom teréne. Nohy boleli a rýchlosť nebola nič moc. Navyše sa na mňa zozadu začal doťahovať nejaký pretekár. Zatnul som zuby a skúšal zo seba vyžmýkať maximum. Predsa sa nenechám predbehnúť pred cieľom!

Nakoniec som si pozíciu udržal, ale v cieli som bol taký vyčerpaný, že sa ma pýtali, či sa mi niečo nestalo :-).

Nakoniec z toho bol cieľový čas 1:23:24 a 8. miesto z 31 pretekárov v kategórii 40+, takže som celkom spokojný, ale je čo zlepšovať.

Inak to boli krásne preteky so super zázemím a organizáciou.

Terka

Ja, odporca behu, a bežať 16 km? Z toho asi 7 km do kopca, navyše v teréne? Presne takto neveriacky by som reagovala na začiatku prázdnin, keď som bola rada, že odbehnem 5 km v kuse a nedostanem pri tom infarkt.

O pár mesiacov neskôr stojím na štarte v Mikulove a chystám sa na svoj prvý pretek MUTR 16+ km. Nemám za celý život nabehané toľko, koľko má polovica štartového poľa za jediný mesiac, ale aj tak je to jedna z najlepších skúseností, do ktorej som sa mohla pustiť.

Prvé kilometre vedú stále do kopca, ale snažím sa bežať, aj keď sa moje tempo blíži rýchlosti slimáka. Po vybehnutí na asfaltku pri vrtuliach do seba posielam gél od Penca, rýchlo ho zapíjam vodou a vyrážam v ústrety rašelinisku a záverečným kilometrom, ktoré vedú prevažne z kopca.

Najprv sa ozýva ľavé koleno, potom aj pravé, ale posledný zbeh už bežím, čo mi sily stačia. Cieľom prebieham s úsmevom a skvelým pocitom, že tento pretek rozhodne nebežím naposledy.

Úplne prvýkrát som sa zúčastnila trailových pretekov v Mikulove.

Mám za sebou už množstvo pretekov, od atletickej dráhy cez cestné behy, trailové preteky až po ultramaratón, takže hneď na prvýkrát môžem veľmi dobre zhodnotiť tieto perfektne zorganizované preteky, ktoré boli plné skvelých ľudí, ktorí šport milujú telom aj dušou.

Na pretekoch boli dve trasy, 50 km a 16 km. Ja som si vybrala tú kratšiu, ktorá mala prevýšenie necelých 500 m.

Štartovali sme po poludní a trasa nás zaviedla hneď zostra priamo do veľkého stúpania až hore nad zjazdovky, kde sme bežali po úpätí Krušných hor striedavo lesom či po betónovej ceste. Hoci som pôvodom z Teplic, tieto cesty vôbec nepoznám a bežala som po nich úplne prvýkrát. Keďže nám počasie vôbec neprialo, bolo sychravo a hmla, a do toho som sa zaťala, že skúsim zabehnúť na umiestnenie, priznám sa, že zo stránky užiť si preteky a kochať sa som si to veľmi neužila.

Od desiateho kilometra som toho začala mať tak trochu plné kecky, ale keď prišiel záver a klesanie späť do cieľa, čakal nás už len dlhý zbeh, tak sa mi uľavilo. Tam už to bol taký ten beh „zadarmo“, už len pozorne a technicky zbiehať.

Do cieľa som dobehla v čase 1 hodina a 27 minút s dobrým pocitom, aj keď trochu zničená. Čerešničkou na torte pre mňa bola informácia, že som sa umiestnila celkovo medzi ženami na 3. mieste a vo svojej kategórii na 2. mieste.

Čo by som chcela podotknúť: v zázemí pretekov bol stan Dynafit, kde bola možnosť zapožičania a testovania rôznych topánok. S kamarátkou sme do toho išli a obuli sme si jednu novinku, ktorá vyjde až budúci rok, a preteky sme v nich odbehli. Čo však, prosím, neodporúčam, je to len naše bláznovstvo, testovanie bežeckej topánky si vždy radšej vyskúšajte pri nejakom výbehu na kratšiu vzdialenosť. Topánky však boli skvelé, pri zbehoch som nemala ani jedinú pochybnosť a mala som úplnú istotu. Myslím si, že sa máte na čo tešiť. :)

A ako veľký milovník jedla by som chcela veľmi pochváliť bohaté občerstvenie, ktoré na pretekoch bolo. Veľký výber, kde si na chuť určite prišiel každý, od slaného cez sladké a tiež guláš, ktorý mi po pretekoch skvele padol.

Veľmi ďakujem všetkým organizátorom a tiež účastníkom za také úžasné, milé, až skoro rodinné preteky. Už teraz sa teším na ďalšie, keďže pre mňa bude účasť už takým pravidlom, ak budem môcť.

Radek

Tohtoročný MUTR bol pre mňa už druhým ročníkom a na 16-kilometrovú trať som vyrážal s jasným cieľom. Zlepšiť svoj minuloročný čas a dostať sa pod dve hodiny.

Keď som vybehol na vrchol Tří pánů, začalo mi byť jasné, že tento cieľ je reálny. Vybavený trailovými topánkami Saucony Peregrine 15, ktoré mi po celý čas doslova hrali do kroku, som si užíval každý kilometer.

Menšia kríza prišla pri Oseckej boudy, kde som do seba hodil SIS gel, ktorý ma poriadne nakopol. Pri pohľade na hodinky som navyše vedel, že vytúžený čas pod dve hodiny mám na dosah. A tak som ako mladý kamzík vyrazil v ústrety cieľu, do ktorého som dobehol s obrovskou radosťou.

Bol to skvelý pretek, parádna atmosféra a ďalšia bežecká skúsenosť. A pretože je vždy čo zlepšovať, cieľ pre budúci ročník už mám jasný: dostať sa pod hodinu a 45 minút!

Tomáš

Keď som sa dozvedel, že mám vďaka Koloshopu možnosť ísť na tieto preteky, pozrel som sa na mapu a profil trate. Očakával som pomerne rýchlu päťdesiatku, a tak som sa tešil, že to bude zase niečo iné, než na čo som zvyknutý.

Na štart prichádzam s predstihom, vyzdvihnem si štartovací balíček, omrknem stánky a idem sa chystať na rozcvičku. Počasie je na preteky ideálne, nejakých 10 stupňov, len s občasným ľahkým mrholením.

Po rozcvičení sa už ide na štart. Ten je teda poriadne ostrý – čakajú nás asi 3 km do kopca, ktorý je síce behateľný, ale človek to nechce prepáliť. Nechávam teda prvých strelcov bežať a držím sa na piatom mieste. Bežím si svoje.

Po vybehnutí hore strávime chvíľu na rovine a potom nasleduje zbeh lesom, kde sú lesné cesty pokryté lístím. Bežím tu opatrnejšie a obiehajú ma dvaja bežci. Hneď ako sa však trať zase zdvihne nahor, oboch predbehnem a začína moje pomerne dlhé sólo.

Na trati sa striedajú asfaltové cesty s parádnymi lesnými chodníkmi a celé to ubieha fakt rýchlo. Prvú občerstvovačku len míňam, na druhej už dopĺňam ionťák. Jedlo vyzerá tiež veľmi dobre, ale moja stratégia je odbehnúť celé preteky na géloch a želé, takže sa nezdržiavam a bežím ďalej.

Zhruba na 30. kilometri pred sebou po dlhej dobe vidím pretekára, ktorý po chvíli prechádza do chôdze. Keď ho dobehnem, povie mi, že ho začínajú chytať kŕče. Dávam mu od seba dve soľné tablety, poprajem mu, nech sa mu darí, a bežím ďalej.

Na ďalšej občerstvovačke si opäť dopĺňam vodu a pokračujem. Približne na 43. kilometri sa napája trasa šestnásťkilometrového závodu, čo je super, pretože sa dá potiahnuť s rýchlejšími pretekármi.

Asi 3 km pred cieľom vidím pred sebou pretekára, ako vybieha z lesa. Podľa vesty s paličkami usudzujem, že beží dlhšiu trasu. Po chvíli ho dobieham a začínam tušiť, že by som mohol byť na treťom mieste. Pri zbehu už tiež jemne cítim kŕče, a tak sa snažím uvoľniť krok a hlavne dobehnúť.

V cieľovej rovinke sa od moderátorov dozvedám, že som naozaj tretí! Podarilo sa mi odbehnúť preteky prakticky na hranici svojich možností, za čo som rád. Osvedčila sa aj moja výživová stratégia – počas pretekov som do seba dostal dva veľké gély, dva malé gély, dva kofeínové gély a dve želé. Nohy tak mali dostatok energie a sily prakticky až do konca.

Trasa pretekov sa mi veľmi páčila. Mohlo by byť o trochu menej asfaltu, ale to platí takmer pre všetky trailové preteky. Občerstvovačky boli parádne a tá najlepšia na nás čakala v cieli. Ja som síce bol po pretekoch ešte asi dve hodiny taký odpadnutý, takže som na nič nemal chuť, ale do vyhlásenia sa to napravilo. Nakoniec som si mohol pochutiť na vývare, guláši a prípadne aj na rôznych buchtách, slaných šnekoch, rezňoch alebo ovocí. Na čape bola malinovka, nealkoholické aj alkoholické pivo, káva, čaj a varené víno. Proste toho bolo toľko, že si každý prišiel na svoje.

Veľmi príjemná bola aj atmosféra pred pretekmi, počas nich aj po ich skončení. Fandilo sa ešte niekoľko hodín po tom, čo dobehli najrýchlejší pretekári, a práve to ma na týchto menších, rodinných pretekoch baví asi najviac. Keď sa k tomu pridá krásna trasa, je to presne to, čo pretekára prinúti prísť na preteky aj cez pol republiky.