Na bicykli pod Sierra Nevadou

Málagu nechávame za chrbtom

Ale nebojte sa, rušnú Costa del Sol opúšťame hneď na letisku v Malaze a presúvame sa asi 100 kilometrov na východ do mestečka Veléz de Benaudalla. Južne od neho sa nachádza menej známa dovolenková destinácia Costa Tropical. Všetkými ostatnými smermi sa dvíhajú kopce, z ktorých najvyššie je pohorie Sierra Nevada. Veléz sme si nevybrali náhodne. Pre cyklistov je tu totiž k dispozícii požičovňa cestných bicyklov s potrebným zázemím a určitými ubytovacími kapacitami. V regióne panuje 320 slnečných dní v roku a aj v zime tu môže byť okolo 20 stupňov. 

Subtropické pobrežie

Z Velézu sa môžete vydať viacerými smermi, pričom každý je niečím špecifický. Prvý deň sme sa napríklad vybrali k pobrežiu, kde sme si hneď na úvod vyšliapali stúpanie 1. kategórie do dediny Lújar. Na 14 kilometroch sme nastúpali 700 metrov a dali nohám jasný signál, že na dovolenke rozhodne nie sú. S výhľadom na more a na nekonečné farmy so subtropickými plodinami sme sa potom vracali po pobrežnej ceste. V letoviskách na Costa Tropical sa dovolenková sezóna chýlila ku koncu a aj tu bol na cestách pokoj. Hneď pri prvom výjazde sme pozorne skúmali, aké plodiny rastú popri ceste, takže: avokádo, čerimoja, mandle, olivy a mangá, aké český supermarket nikdy nevidel.

Meranie síl s profíkmi z Vuelty

Na druhý deň sme sa horskou cestou vydali do údolia Lecrín, ktoré je známe pestovaním citrusov. Stúpanie od dediny Guájar viedlo po trase jednej z etáp tohtoročnej Vuelty, takže sme si na Strave mohli porovnať svoj výkon s profi pelotónom. Ďalšiu časť dňa sme šliapali medzi dozrievajúcimi mandľovníkmi a olivovníkmi. Keď sme sa zastavili na desiatu, k opečenému chlebu s paradajkami a jamónom sme k tomu na stôl dostali fľašu olivového oleja z miestnej lisovne. To sú presne tie malé detaily, ktoré vám dajú najavo, že ste medzi miestnymi a nie v turistickej pasci.

Na jamón do Trevelézu

Tretí deň sme išli do horskej dediny Trevélez, kde sa pod najvyššími vrcholmi Sierra Nevady suší jamón s chráneným označením pôvodu. Jediný háčik na celej ceste bol ten, že sa prakticky celých 50 km išlo do kopca. Treveléz leží v 1500 metroch a tie výškové metre jednoducho museli prejsť cez naše nohy. Hlavné stúpanie s dĺžkou 13 km a prevýšením 850 metrov síce bolo “hors categorie”, ale viedlo po krásnej horskej ceste, kde sa za každou zákrutou otvárali dychberúce výhľady. A to všetko s takmer nulovou premávkou. Odmenou nám bola desiata s miestnym jamónom a to, že sme si tie nastúpané metre mohli poriadne vychutnať pri zjazde späť. No aj tak celkové prevýšenie 2500 metrov na 100 kilometroch nie je úplne porcia, ktorú si v Česku doprajeme denne.

Hor sa po Kozom chodníku

Štvrtý deň nám už nohy vysielali akési signály únavy, ale nemohli sme ich počúvať. V pláne bol totiž prejazd tzv. Kozieho chodníka (Carretera de la Cabra), čo je horská cesta A-4050, ktorá vznikla na historickej trase spájajúcej pobrežie s Granadou. My sme sa na ňu napojili pred Otívarem, kde sme sa v kaviarni občerstvili a doplnili bidony. Celkové stúpanie “hors categorie” meria 36 km s prevýšením 1300 metrov. Ide sa po prakticky opustenej ceste. My sme stretli asi 3 cyklistov a 8 áut. Ako sa tá cestička kľukatila, za každou serpentínou sme si len povedali: “ááá, to je nádhera.” Keď sme si už mysleli, že sme na vrchole, cesta ďalších 10 kilometrov nenápadne striedala krátke zjazdy s ďalším stúpaním. Niekde okolo 1400 metrov nad morom sme konečne začali klesať. Už na dohľad Granady sme sa stočili späť a údolím Lecrín sme sa po ceste N-323 vrátili späť do Velézu.

Prejazd okolo priehrady

Na posledný deň sme si naplánovali okruh cez oblasť Alpujarras. Na mape to vyzerá ako cesta okolo priehrady, ale všadeprítomné kopce si z našich nôh vzali posledné zvyšky síl. Z mestečka Órgiva sme si vyšli na desiatu do horskej dediny Cáňar, čo je stúpanie 2. kategórie s dĺžkou 8,3 km a prevýšením 560 metrov. Zjazd späť dolu otvára výhľady na celé údolie a pod nami sa dramaticky kľukatí cesta. Potom sme stúpali do kúpeľného mestečka Lanjarón, ktoré preslávili miestne minerálne pramene. Rovnomennú vodu tu stáča koncern Danone a na uliciach je tu množstvo pítok a fontánok, kde sa hodí doplniť vodu do bidónu. Záver okruhu sme si predĺžili do dedinky Pinos del Valle, odkiaľ sme po opustenej ceste zišli úsek, ktorý sme pred niekoľkými dňami šliapali nahor. Pri návrate do Velézu sme si ešte zo stromu odtrhli ako suvenír niekoľko avokád.