Ahojte všetci! Tak máme zase obdobie domáceho jazdenia. Niekto stále vyráža von. Niekto, ako ja, posadí bicykel na trenažér a spustí si aplikáciu. Ako som už skôr písal, jazdím pomocou Zwiftu. Na Zwifte sa pohybujem už viac ako štyri roky a mám najazdené nielen slušné úrovne, ale aj niekoľko bicyklov, ktoré som si doslova vypotil.
Tento virtuálny svet ma stále baví. Počúvam od kolegov, že im toto umelé prostredie nesedí, že dávajú prednosť reálnej krajine a zvuku plášťov po asfalte. Ale ja som vyrastal na GTA a Need for Speed, takže pre mňa je Zwift presne to pravé. Hra, ktorá má zmysel a kde sa pri tom aj poriadne zapotíte.
Každý rok ma to znovu chytí. Zwift pravidelne prináša nové trasy, výzvy a tréningové možnosti, takže sa nikdy nenudím. A aj keď šliapem doma, mám pocit, že sa naozaj posúvam ďalej.
Čo ma na Zwift baví možno najviac, je to, že si všetko, čo máte, musíte vyjazdiť. Nie je to len o číslach alebo úrovniach - za odjazdené kilometre a splnené výzvy získavate nové rámy, bicykle i doplnky. A aj keď sú len virtuálne, má to svoje čaro.
V svojej „virtuálnej garáži“ už mám peknú flotilu bicyklov, napríklad Cannondale SystemSix, Synapse, SuperSix EVO, ale aj Trek Madone a Pinarello Dogma. Každý bicykel má iné jazdné vlastnosti, inú tuhosť, inú aerodynamiku a Zwift to dokáže skvelo simulovať.
Okrem rámov sa dajú získavať aj komponenty. Takže mám napríklad Zipp, Mavic alebo iné virtuálne kolesá, ktoré zlepšujú výkon podľa typu trate. Je to trochu ako cyklistická RPG hra, čím viac makáš, tým lepšiu výbavu máš.
Nedávno som si zadovážil aj Zwift Play, ktorý zážitok posúva ešte o úroveň vyššie. Vďaka ovládačom umiestneným priamo na riadidlách môžem zatáčať, brzdiť a ovládať postavičku na obrazovke. Reagujem tak na terén, obchádzam súperov alebo len zdravím ostatných jazdcov s povzbudením „Go on!“. Táto maličkosť dáva celej jazde ešte väčší pocit interaktivity a realizmu a zrazu mám skutočne pocit, že sa v tej Watopii pohybujem, nie že len šliapem proti stene.
A práve to ma drží v tréningu, nielen čísla a štatistiky, ale aj tá radosť, keď po niekoľkých týždňoch získaš nový rám alebo sadu kolies a vieš, že si si to poctivo vybojoval.
Zwift ale nie je len o samotárskom šliapaní. Baví ma aj preteky a skupinové jazdy, či už so slovenskými Zwiftrami, alebo úplne neznámymi ľuďmi z druhého konca sveta. Aj krátky pretek na tridsať minút dokáže človeka vyšťaviť, ale práve v tom je to skvelé.
Čo ma na Zwifte naozaj baví, je komunita. Je skvelé stretávať počas jazdy ľudí z celého sveta. Koľkokrát sa k niekomu len tak pridám a ideme spolu dlhší kus trasy. Niekedy sa z toho vykľuje spontánny pretek, inokedy spolupracujeme v skupine, napríklad pri udalostiach alebo výzvach, kde si navzájom pomáhame držať tempo.
A po preteku si v chate proste napíšeme pár slov. Poďakujeme si za spoluprácu. A často z toho vzniknú aj virtuálne priateľstvá. Zwift je navyše prepojený so Stravou, takže s niektorými jazdcami sa prepojujeme aj tam. Je potom fajn sledovať, ako sa im darí aj mimo Zwift. Vidieť ich fotky a výjazdy z rôznych kútov sveta. Zrazu si uvedomíte, že tá komunita nie je len virtuálna a že aj cez obrazovku sa dá nadviazať skutočné športové priateľstvo.
Na stolku mám pripravenú fľašu s vodou, uterák, nabitý notebook alebo tablet a k tomu sekundárne zariadenie, najčastejšie telefón. To využívam nielen na počúvanie hudby alebo sledovanie seriálov, ale aj na sledovanie aplikácie Zwift Companion. Tá umožňuje sledovať, kde sa práve na trase nachádzam, kto ide okolo mňa, alebo napríklad meniť uhol pohľadu kamery na jazdca. Dá sa s ňou robiť aj fotky a krátke videá zo závodu, takže si môžem uchovať tie najlepšie momenty.
Hudba mi pomáha držať rytmus. Väčšinou počúvam elektronickú hudbu a tuc-tuc rytmus mi udáva tempo šliapania. Keď príde dlhšie stúpanie, rytmus pomáha vypnúť hlavu a proste len ísť. Každý zwifter má svoj rituál a toto je ten môj.
Trenažér už dávno nie je len „núdzovka“ na zimu. So Zwiftom sa z domáceho jazdenia stáva plnohodnotná zábava, skvelý tréning a často aj spoločenský zážitok. Nejde len o to „držat nohy v pohybe“. Zwift dokáže človeka vtiahnuť do sveta, kde sa z jazdy na mieste stáva cesta okolo “celého sveta”. Môžete jazdiť po Watopii, prejsť si Londýn alebo New York, stretnúť priateľov, súťažiť a zlepšovať sa, a to všetko bez ohľadu na počasie.
Keď potom po tréningu zlezem z bicykla, mám rovnaký pocit uspokojenia ako po klasickej vychádzke vonku. Unavené nohy, prázdna fľaša, mokrý uterák, ale hlavne dobrý pocit, že som urobil niečo pre seba. A o tom to celé je. O radosti z pohybu, z pokroku a z toho, že cyklistika má vďaka novým technológiám moderný rozmer.
A to, že si svoj vysnívaný bicykel musíš poctivo odmakať, aj keď len virtuálne, dáva tejto hre aj tréningu skutočné čaro.
Kateřina jezdí na Cannondale Scalpel Carbon Women!
Časom overená kvalita
Len overené produkty
Poradíme Vám s výberom
V zázemí dvoch predajní
Po - Pi: 10:00 až 16:00 hod.
Odpovieme do 24 hodín