Prvýkrát na skialpoch

Keďže sme skialpom a lyžami takmer "nepolíbení", chceli sme ísť do strediska, respektíve aby sme dole schádzali po upravenej zjazdovke. Na lyžiach sme stáli naposledy, keď nám bolo približne 8 rokov, čo už je naozaj nejaký ten piatok. Ja som síce jazdila v období dospievania na snowboarde a veľa na bežkách, ale lyže sú predsa len trochu iné a v podstate sa na nich znovu učíme.

V Koloshope sme si požičali celé vybavenie od Dynafitu (okrem prilieb, ktoré sme zabudli, takže nás zachránili bikové), ja som ešte dostala od kolegýň z Koloshopu (vďaka, Ivko!) krátke školenie o skialpoch a trasách - a hurá na sneh.

Podmienky na skialpy boli najlepšie presne týždeň predtým, než sme sa rozhodli ísť my. Celý týždeň všetko odtávalo, ale my sme si povedali, že už nič neodkladáme a ideme. Len sme museli ísť podmienkam naproti a pôvodný plán vyraziť na Bouřňák sa zmenil na Klínovec, kde sme vedeli, že je dostatok snehu.

Pásy sme mali nasadené už z domu (je lepšie ich nasadzovať v teple), nacvaknúť topánky a ideme. Držíme sa pri okraji zjazdovky, je nedeľa, pomerne dosť ľudí, ale s tým sme počítali a vlastne nám to nevadí. Stretávame aj dosť skialpinistov, väčšina nám uniká alebo ide inou cestou. Dôjdeme na Neklid, prebehneme pár zjazdoviek a druhou časťou Rondo až na vrchol. Až na jeden červený, strmý úsek zjazdovky je to veľmi pohodová trasa, skoro až priveľmi rovná. Na vrchole sme aj so zastávkami za 2 hodiny.

Plán, že zídeme a znova vyjdeme Dámsku zjazdovku, bohužiaľ padol. Buď som si zle utiahla topánky alebo mala nevhodné ponožky a urobili sa mi zdola na nohách pľuzgiere, takže sme sa rozhodli z vrcholu Klínovce ísť rovno Lázeňskou dolu. Sňať pásy, utiahnuť topánky, prenastaviť viazanie, obliecť sa, nasadiť helmy - a môžeme.

Dosť možno pre nás bolo náročnejšie zísť dolu než vyjsť hore, ale zvládli sme to. Predsa len nám lyžovanie niekde „vzadu v hlave“ zostalo. Tuším, že nabudúce už doladíme detaily a bude to na 100 % a skialpy dostanú miesto v našich obľúbených zimných športoch.