Bežecký závod Adamello Ultra Trail

Preteky sa konajú každoročne na konci septembra v horskej oblasti Pontedilegno–Tonale na severe Talianska, konkrétne v okolí obce Vezza d’Oglio, ktorá slúži ako štart aj cieľ. Trasa vedie po historických vojenských chodníkoch z obdobia prvej svetovej vojny, cez bývalé bunkre, zákopy a opevnenia, čo dodáva behu nielen športový, ale aj silný historický rozmer. Celé podujatie sa odohráva v stredných a vyšších horských polohách s výrazným prevýšením. Najdlhšia varianta meria 170 kilometrov s prevýšením približne 11 500 metrov, ďalej sa bežia trasy o dĺžke 100 km (6 050 m prevýšenie), 60 km (4 000 m) a najkratšia 35 km (2 200 m). Terén je technicky aj fyzicky veľmi náročný, často vedený po úzkych horských chodníkoch, vrátane nočných pasáží. Vďaka kombinácii horského prostredia, histórie a extrémnej výzvy patrí Adamello Ultra Trail medzi najnáročnejšie, ale zároveň najautentickejšie ultratraily v Európe.

Preteky sa konali v piatok, ale my sme s partiou vyrazili už v stredu – užiť si trochu Talianska, hlavne po gastronomickej stránke! :) Vo štvrtok sme sa všetci ľahko a krátko prebehli a večer navštívili zázemie štartu, kde sme si vyzdvihli štartovné balíčky a zúčastnili sa aj predpretekom tlačovej konferencie. Nervozita rozhodne nechýbala. Na apartmáne sme riešili oblečenie na preteky, počasie nás trochu stresovalo, hrozil sneh, a vo výbave boli okrem iného aj povinné protišmykové návleky. Zvoliť vhodné vrstvy bolo ťažké, niektorí z nás bežali 100 km, iní 60 km, teda dlhá cesta. Jedno z najdôležitejších je výber topánok. Ja som opäť siahla po svojich obľúbených Saucony, konkrétne Saucony Xodus Ultra 3.

Z vrcholu Cima Rovaia sme zostúpili cez sedlo Plasa Geru (2 213 m n. m.) až do lokality Cortebona (1 770 m n. m.), kde bola veľká občerstvovacia stanica (zhruba osemnásty kilometer). Neodolala som polievke minestrone, napila sa coly, dala si malé espresso a spoločne s kamarátom, ktorého som tu stretla, som bežala s veľkou chuťou ďalej, cítila som sa zrazu posilnená po všetkých stránkach.

Ďalšie stúpanie smerovalo takmer k sedlu Bocchetta di Valmassa vo výške 2 499 m n. m., keď sme na zhruba šiestich kilometroch nastúpali okolo 600 výškových metrov. Bežali sme okolo krásnej horskej chaty Malga Prisigai.

Následoval dlhší úsek z kopca okolo ďalšej občerstvovacej stanice, kde na nás čakal skvelý podporný tím – kamaráti z tímu pre nás mali pripravené osobné batohy s vecami, ktoré sme si pred pretekom nachystali. Mohli sme sa prezliecť do suchého alebo doplniť zásoby suplementov.

Dobehli sme až k Malga Somalbosco (1 954 m n. m.), bývalej salaši na rozľahlej horskej lúke, odkiaľ nás čakalo posledné ťažšie stúpanie k malému jazeru Monticelli (2 306 m n. m.). Na zhruba troch kilometroch sme nastúpali skoro 400 výškových metrov a boli sme ľahko za polovicou pretekov. Teraz nás čakal, až na pár síce malých, ale zato ostrých výstupov, takmer už len zbeh. Posledná občerstvovačka bola pri nádhernej horskej chate Rifugio Valmalza, kde sme využili teplý čaj a doplnili tekutiny do fliaš. Zbehli sme do kúzelnej horskej osady Santa Apollonia, kde nás ešte raz podporili kamaráti na trati, a my už s úsmevom a hlavou hore vyrazili ubehnúť zostávajúcich zhruba dvadsať kilometrov do cieľa.

Musím povedať, že posledných desať kilometrov bolo naozaj nekonečných a bolestivých. Nemít tam parťáka, bolo by to pre mňa výrazne náročnejšie. Akonáhle som však z diaľky znovu uvidela mestečko Vezza d’Oglio, radostne mi vleteli slzy do očí!

Po takmer jedenástich hodinách spoločne dobiehame šťastím bez seba do cieľa!

Napriek tomu, že nám počasie úplne neprialo a prišli sme tak o veľa krásnych výhľadov, všetci z tímu sme dobehli v zdraví, spokojní so svojimi výsledkami. 

Celý závod bol vlastne len čerešničkou na torte nášho výletu, pretože sme celé dni ( aj tie po závode ) strávili v úžasnej partii skvelých ľudí a odchádzame s nezabudnuteľnými spoločnými zážitkami zase domov.
Adamello Ultra Trail pre mňa bola obrovská skúsenosť a zážitok. Napriek tomu, že som sa v minulosti týmto “šílenostiam” vyhýbala, som tomu prepadla a teraz už plánujem podobné závody (výzvy) na ďalšiu sezónu.