Bikepacking nie je o tom, koľko kilometrov prejdete. Je o tom, že si zbalíte všetko potrebné na bicykel, vyrazíte nevedno kam a večer zaspíte niekde pod hviezdami. Ráno sa zobudíte, uvaríte si kávu (alebo aj nie), zbalíte spacák a o desať minút už zase šliapete ďalej.
Lenže čím dlhšie človek jazdí bikepacking, tým viac zisťuje jednu vec – najväčší nepriateľ nie je dážď, protivietor ani dlhé kopce. Najväčším nepriateľom je zbytočne ťažký bicykel.
Na prvý výlet si väčšina z nás berie všetko možné. Náhradné oblečenie "pre istotu", veľkú kozmetickú tašku, varič, niekoľko druhov náradia, obrovskú lekárničku… a po prvom kopci príde otázka: Naozaj to všetko potrebujem? Po niekoľkých bikepackingových výletoch sme zistili, že odpoveď je väčšinou nie.
Ultra light bikepacking nie je o tom trpieť alebo si niečo odopierať. Je o tom vziať si len to, čo skutočne využijete. Odmenou vám bude ľahší bicykel, lepšia ovládateľnosť, rýchlejšia jazda a oveľa väčšia radosť z každého kilometra.
V tomto článku vám ukážeme, ako sa zbaliť na niekoľkodňový letný bikepacking so spaním vonku tak, aby vás batožina čo najmenej obmedzovala.
Ešte pred niekoľkými rokmi bolo bežné voziť na bicykli malý stan. Dnes čoraz viac bikepackerov využíva ubytovanie cez Airbnb alebo penzióny. Je to pohodlné a výrazne to zníži množstvo vybavenia, ktoré musíte viezť.
Pre mňa tým však bikepacking stráca časť svojho čara.
Nie je nič lepšie ako večer nájsť krásne miesto s výhľadom, rozbaliť spacák, pozorovať západ slnka a ráno sa prebudiť ešte skôr, než okolitý svet.
Treba však myslieť na to, že stanovanie mimo vyhradených miest je vo väčšine európskych krajín nelegálne. Oveľa vhodnejšou alternatívou je preto prespanie pod holým nebom. Jednak je to nenápadnejšie a zároveň ušetríte veľa miesta aj hmotnosti.
V prípade dažďa sa snažíme hľadať miesta neďaleko prístreškov alebo ideálne priamo v nich.
Moja letná zostava je veľmi jednoduchá:
A tým to končí. Vo výsledku zaberie spanie prekvapivo málo miesta a váži len zlomok toho, čo klasický stan. Ak navyše plánujete jazdiť hlavne v lete, väčšinou netreba nič viac.
Keď sa povie bikepacking, väčšina ľudí si predstaví obrovské brašne visiace zo všetkých strán bicykla. V skutočnosti však platí jednoduché pravidlo – čím menej toho ponesiete, tým lepšie sa vám pôjde.
Na trhu dnes existuje množstvo výrobcov, ale osobne mám najradšej brašne Apidura, ktoré používam už niekoľko rokov. Ponúkajú niekoľko radov podľa štýlu jazdenia.
Ak chcete jazdiť naozaj naľahko a čo najrýchlejšie, skvele funguje rad Racing, ktorý je zameraný na nízku hmotnosť a preteky. Na dlhšie viacdňové výpravy sa hodí Expedition, ktorá ponúka väčší objem a výbornú odolnosť voči dažďu. Do náročnejšieho terénu alebo na horské bicykle je určená séria Backcountry, ktorá počíta so širšími plášťami a technickejšou jazdou.
V Koloshopu nájdete okrem Apidury aj ďalšie kvalitné značky bikepackingových brašní, napríklad Acepac alebo Topeak. Výber závisí najmä od toho, ako často budete jazdiť a koľko výbavy plánujete voziť.
Na letný bikepacking podľa mňa úplne stačia tri základné brašne.
Prvá je rámová brašna, kam patrí všetko ťažké a zároveň veci, ktoré chcete mať počas dňa neustále poruke. Druhá je podsedlová brašna, ktorá pojme väčšinu vašej výbavy. A tretia je brašna na riadidlá, ktorá síce nie je úplne nevyhnutná, ale výrazne uľahčí balenie spacáku alebo oblečenia.
Niektorí bikepackeri dnes namiesto klasickej brašne na riadidlá používajú len ľahký dry bag, ktorý jednoducho prichytia popruhmi. Je lacnejší, ľahší a často pojme aj viac vecí.
Správne rozloženie hmotnosti je možno dôležitejšie než samotná hmotnosť.
Ak všetky ťažké veci nahádžete dozadu pod sedlo, bicykel sa bude v zjazdoch hojdať a v technickom teréne nebude príliš stabilný. Naopak, keď najťažšiu výbavu uložíte čo najnižšie a čo najbližšie k stredu bicykla, rozdiel spoznáte hneď po prvých kilometroch. Ja sa držím jednoduchého pravidla.
Na riadidlá patria ľahké objemné veci:
Do podsedlovej brašne dávam napríklad:
A rámová brašna je vyhradená na všetko ťažké:
Práve rámová taška je podľa mňa jedna z najpraktickejších častí celej výbavy. Veľmi často používam aj malú Apidura Expedition Bolt-On Top Tube Pack, do ktorej sa pohodlne zmestí telefón, energetická tyčinka alebo foťák. Nemusím tak pri každej zastávke otvárať veľkú tašku.
Toto je asi najčastejšia otázka.
Áno, môžete ísť s cyklistickým batohom alebo bežeckou vestou. A niekedy to naozaj dáva zmysel. Napríklad keď viete, že pôjdete dlhé úseky bez možnosti doplnenia vody. Ja sa im však, pokiaľ je to možné, vyhýbam.
Po niekoľkých hodinách v sedle je cítiť každý gram na chrbte. Chrbát sa viac potí, batoh obmedzuje prúdenie vzduchu a celkovo mi príde oveľa príjemnejšie mať všetko na bicykli. Ak už batoh používate, odporučila by som doň dať najmä hydrovak a čo najľahšiu výbavu.
Práve voda býva pri ultra light bikepackingu najväčším obmedzením. Hneď ako zaplníte rámovú tašku, často už nie je miesto na dva veľké bidóny. Riešení existuje hneď niekoľko.
Najjednoduchšie je plánovať trasu tak, aby ste pravidelne prechádzali obcami alebo popri cintorínoch, kde býva možné vodu doplniť. Ďalšou možnosťou je využiť hydrovak uložený v rámovej taške, podsedlovej taške alebo v bežeckej veste.
Osobne vozím kombináciu 750ml a 500ml bidónu, podľa veľkosti rámu. V horúcich letných dňoch sa mi navyše osvedčili izolované fľaše CamelBak Podium Chill, ktoré udržia pitie príjemne chladné o niečo dlhšie než bežné bidóny.
Jedna vec, o ktorej sa veľmi nehovorí – čím menší máte rám, tým zložitejšie je všetko zbaliť. Týka sa to väčšiny žien, ale aj menších mužov.
Nižšie sedlo znamená menej priestoru pre podsedlovú brašňu. Užšie riadidlá zase obmedzujú veľkosť brašne vpredu a menší rám často neumožní voziť dva veľké bidony. Pri každom litri navyše tak musíte premýšľať, kam ho vlastne uložíte.
Na svojom bicykli nakoniec vozím približne päťlitrový dry bag pripevnený na riadidlách, trojlitrovú rámovú brašňu, deväťlitrovú podsedlovú brašňu a ešte litrovú brašničku na hornej rámovej trubke. A aj tak musím premýšľať nad každou vecou, ktorú si balím. Možno práve preto som si obľúbila filozofiu ultralight bikepackingu. Každý gram navyše je totiž naozaj cítiť.
A paradoxne som zistila, že čím menej vecí veziem, tým viac si samotnú cestu užívam.
Teraz už k tomu najdôležitejšiemu. Čo vlastne vozím so sebou?
Je to zoznam, ktorý sa mi osvedčil na niekoľkodňových letných výletoch so spaním pod širákom. Samozrejme záleží na počasí, destinácii aj dĺžke cesty, ale ak idete na dva až päť dní, väčšinou netreba o veľa viac.
Najväčšou chybou býva brať si príliš veľa oblečenia. Úprimne? Väčšinu času aj tak trávite v cyklistickom drese.
Môj základ tvorí:
V lete sa oplatí zvoliť svetlejší dres. Na celodennom slnku je rozdiel naozaj cítiť.
Tu sa snažím ušetriť čo najviac gramov.
Môj základ je:
A tým to končí.
Stan ani tarp bežne nevozím. Nielen kvôli hmotnosti, ale aj preto, že celý večerný aj ranný „kemp“ zbalím počas niekoľkých minút.
Jedla vozím prekvapivo málo. Vo väčšine Európy narazíte niekoľkokrát denne na obchod, pekáreň alebo benzínku. Nemá preto zmysel voziť zásoby na niekoľko dní.
V brašnách väčšinou nájdete:
Osobne mám rada kombináciu sladkého a slaného. Po niekoľkých hodinách na bicykli totiž človek často prestane mať chuť na samé sladké gély. Na dlhšie výlety preto vozím napríklad slané tyčinky Chimpanzee, ktoré sú príjemnou zmenou a dobre zasýtia.
Pitie je asi najväčšia logistická výzva celého bikepackingu.
Ja vozím:
Ak viem, že ma čakajú dlhé úseky bez civilizácie, pridávam ešte hydrovak. Dôležité je plánovať trasu tak, aby ste mohli vodu pravidelne dopĺňať.
Tu naozaj platí, že menej je viac.
Moja kozmetická taštička obsahuje:
Nič viac väčšinou nepotrebujem.
Práve tu sa neoplatí šetriť. Radšej ponesiem o pár stoviek gramov navyše, než riešiť desiatky kilometrov pešo.
Vždy vozím:
Aj keď jazdím bezdušové plášte, jedna duša môže zachrániť celý výlet.
Pred odchodom tiež nikdy nezabudnem navoskovať reťaz. Na prašných letných cestách sa mi dlhodobo osvedčil vosk Squirt, ktorý na seba viaže podstatne menej nečistôt než klasické oleje. Na dlhšie výpravy existujú aj malé cestovné balenia, ktoré nezaberú skoro žiadne miesto.
Dnes už vozím len minimum elektroniky.
Väčšinou:
A samozrejme navigáciu.
Bez cyklopočítača by som dnes na dlhší bikepacking asi ani nevyšla. Hustá sieť lesných ciest vie človeka prekvapiť a možnosť jednoducho sledovať trasu je obrovská výhoda. Tiež som so sebou viezla malý tablet kvôli práci a Tour de France.
Sú to práve maličkosti, na ktoré človek najčastejšie zabudne.
V taške preto ešte vozím:
Na nohách mám samozrejme tretry, ale na večer odporúčam pribaliť ešte čo najľahšie sandále alebo minimalistické prezuvky. Nohy si po celom dni naozaj oddýchnu.
Toto je asi najväčšia dilema každého bikepackera. Ak chcete ísť naozaj ultralight, varič by som nechala doma.
Áno, ranná káva z vlastného ešusu má svoje čaro. Lenže varič, kartuša, hrnček aj príbory znamenajú ďalšie kilogramy a ďalšie miesto v brašnách. Ak idete po civilizácii, väčšinou nie je problém dať si raňajky v pekárni alebo si po ceste kúpiť niečo teplé.
Za mňa je to jeden z prvých kompromisov, ktorý by som urobila.
Na poslednom niekoľkodňovom bikepackingu som viezla:
Bez variča sa mi do tejto zostavy zmestilo úplne všetko, čo som potrebovala. Celá zostava vrátane bicykla vážila približne 12 kilogramov. A viete čo?
Aj keď mi pri zdvíhaní pripadala ťažká, pri jazde som mala úplne opačný pocit. Bicykel bol stále hravý, dobre akceleroval a ani v prudších stúpaniach som nemala pocit, že veziem polovicu domácnosti. Práve to je podľa mňa najväčšie čaro ultralight bikepackingu.
Po niekoľkých výletoch som zistila, že niektoré veci som zakaždým vozila úplne zbytočne.
Doma dnes zostávajú hlavne:
Naopak som sa naučila investovať do kvalitného vybavenia, ktoré je ľahké, skladné a vydrží roky. Práve dobre zvolené brašne, ľahký spacák alebo kvalitná karimatka urobia oveľa väčší rozdiel než ďalší liter úložného priestoru. Bikepacking totiž nie je súťaž o tom, kto toho odvezie najviac. Práve naopak.
Je to o slobode, jednoduchosti a radosti z jazdy.
A čím menej vecí nakoniec ponesiete, tým väčšia je šanca, že si z celej cesty odnesiete najmä zážitky – a nie boľavý chrbát alebo pocit, že ste zabalili polovicu bytu.
Vedle hnací soustavy každého dopravního prostředku jde ruku v ruce brzdná soustava, kde tvoří nejpodstatnější část celého systému. U jízdního kola tomu není jinak. Aby vaše kotoučové brzdy plnily…
Hoci na bicykli trávime čas hlavne pedálovaním, práve sedlo je tým miestom, kde sa kontakt medzi telom a bicyklom prejavuje najintenzívnejšie. A keď nevyhovuje, môže jazdu doslova znepríjemniť –…
Bezdušové systémy získavajú v cyklistike na popularite naprieč všetkými disciplínami. Často sa tak v Koloshopu stretávame s otázkami, akú značku bezdušového tmelu zvoliť a ako ho správne aplikovať. V…
Časom overená kvalita
Len overené produkty
Poradíme Vám s výberom
V zázemí dvoch predajní
Po - Pi: 10:00 až 16:00 hod.
Odpovieme do 24 hodín