LH24 – tretí pokus, rovnaký cieľ: posunúť hranice

LH24 je dvadsaťštyrihodinový bežecký závod, kde nejde o čas na cieľovej páske, ale o to, koľko kilometrov dokážeš nazbierať počas jedného dňa a jednej noci. Beží sa na okruhu o dĺžke mierne cez 13 km s prevýšením cez 800 metrov. Po 24 hodinách sa okruh jednoducho uzavrie – bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzaš.

Závod nemá pevne stanovenú vzdialenosť. Niekto skončí po pár hodinách, iný beží až do poslednej minúty. LH24 nepreverí len fyzickú pripravenosť, ale hlavne schopnosť hospodáriť s energiou, zvládať monotónnosť okruhu a fungovať v extrémne dlhom časovom úseku. V dvojiciach je navyše potrebné zvládnuť pauzy a hlavne sa znovu a znovu prinútiť vybehnúť zo zimy a pohodlia späť na trať. Nie je to závod pre každého – ale pre tých, ktorí chcú zistiť, kde ležia ich skutočné limity.

Príprava

Rozhodnutie zúčastniť sa tretieho ročníka padlo prakticky hneď po minuloročnom závode, kde sme sa s parťáčkou Simčou Kuchařovou umiestnili na 4. mieste medzi všetkými dvojicami a zároveň na 2. mieste v kategórii mixov. Zhodli sme sa, že ak budeme zdraví, pokúsime sa náš výkon ešte posunúť.

Minulá sezóna bola náročná a vyvrcholila neúspešnou B7, po ktorej som si dal zhruba mesiac pauzu. Od októbra som sa potom naplno vrhol do prípravy smerujúcej práve k LH24. Úvodnú fázu som venoval hlavne rýchlosti a intervalovým tréningom – ako do kopca, tak na ovále. Regeneračné a voľné behy som behával prevažne v trailu, ktorý považujem za kľúčový pre adaptáciu na terén a udržanie sily v kopcoch.

Postupne som znižoval intenzitu a pridával objem v kopcovitom teréne. V rámci prípravy som absolvoval závod Trailmaniacs Slapy (61 km), kde som obsadil 5. miesto, a tiež jeden pochod okolo 50 km. Dôležitú úlohu zohrala aj pravidelná návšteva posilňovne aspoň raz týždenne – ultra závody totiž zaťažujú celé telo, nielen nohy. Dôležitou súčasťou prípravy bola aj regenerácia. Základom bol kvalitný spánok, dostatok jedla, masáže a vďaka podpore regeneračného centra Náskok aj pravidelné návštevy kryokomory.

Od decembra som niekoľkokrát trénoval v Beskydách, kde som sa zameral hlavne na dlhé stúpania a klesania, ktoré sa v bežnom tréningu len ťažko nahrádzajú. Vrcholom tejto fázy bol spoločný tréning s parťákom – trikrát Lysá hora rôznymi trasami, 38 km a zhruba 2 500 výškových metrov. Hlavný tréningový blok končil približne mesiac pred pretekom s objemom okolo 115 km týždenne a 3 000 výškových metrov.

V januári sme tradične absolvovali Ještěd24 v päťčlenných tímoch, kde som zvládol štyri okruhy (10,6 km / 600 m+). Pretek nám poslúžil ako kvalitná previerka formy. Posledné dva týždne pred LH24 už boli v znamení ladenia – nižšia intenzita, dôraz na regeneráciu a tiež tréning na ľadovom teréne, ktorý vďaka obleve panoval aj na Lysé. Záverečný týždeň patril hlavne odpočinku, ľahkým výbehom, príprave vybavenia, výživy a predovšetkým dostatočnému spánku.

Deň D

31. januára o 8. hodine ráno dorazíme do Ostravice, vyzdvihneme štartovacie balíčky a presúvame sa na ubytovanie do hotela, kde je všetko zázemie pretekov. Prvé kolo sa štartuje dole v Ostravici kvôli väčšiemu priestoru pre všetkých pretekárov. Presne o 10. hodine štartujeme do prvého kola. Cieľ je jasný – neprepáliť začiatok, aby zostalo dosť síl na noc. Prvé kolo bežím takmer celé s parťákom Pavlom, s ktorým sa beží vo dvojici výrazne lepšie. Terén bol ideálny a po zhruba 90 minútach sme dole, kde odovzdávame parťákom.

Po každom kole mierim do gastro zóny, ktorú som si priplatil k štartovnému. Teplý nápoj, cestoviny alebo ryža s mäsom, polievka či lievance – toto jedlo mi počas pretekov fungovalo najlepšie. Potom prezlečenie, krátky oddych a príprava na ďalšie kolo. So Simčou sme si dávali signál vždy hore na Lysej, aby ten druhý vedel, že sa má začať chystať a dať si želé alebo energetickú dávku od Penca. Počas každého kola som vypil zhruba pol litra sacharidového nápoja Penco U.E.D a jeden
gél. Gély som počas pretekov striedal. Pretek som rozbehol v hrotovkách Inov-8 Oroc Ultra 290, ale v treťom kole som kvôli bolesti pravého chodidla a menej zľadovatenej traťi prezul do Salomon Ultraglide 3 – a bola to jedna z najlepších volieb pretekov.

Boj o stupne víťazov

Zo začiatku sme sa pohybovali okolo 4.–5. miesta, ale ako sa pretek prehupol do druhej polovice a my so Simčou držali stabilné časy, posunuli sme sa na 3. miesto. Od piateho kola to bol boj – nohy strácali silu, žalúdok protestoval a každú pauzu som sa snažil aspoň na chvíľu zaspať. Okolo polnoci sme sa dostali na 2. miesto v kategórii mixov, čo nám dodalo obrovskú motiváciu. Do posledného, 13. kola (môjho siedmeho) som vyrážal s náskokom zhruba 12 minút. Náskok sa našťastie postupne zvýšil a ja som mohol v pokoji zbehnúť do cieľa. V cieli sme so Simčou mohli osláviť obhájenie druhého miesta a navyše aj mierne zlepšenie oproti minulému roku. Znovu sa potvrdilo, že tento pretek sa nevyhráva na začiatku, ale v noci a ráno.

Tohtoročný ročník bol špecifický inverziou – v zázemí bola väčšia zima než hore na Lysé, kde panovalo bezvetrie a ideálne podmienky. Na víťaznú dvojicu sme ale nestačili. Adam Korecký a Jana Dobrovoľná zvládli neuveriteľných 15 kôl a porazili všetky dvojice vrátane mužskej kategórie. Majstrami ČR v horskom ultramaratóne jednotlivcov sa stali Elizabeth Ungermanová a Jiří Petr.

Veľká gratulácia patrí všetkým, ktorí sa umiestnili, ale aj tým, ktorí sa postavili na štart a dokázali prekonať svoje limity.