Superior XR 9.8 GR: kolo, které nechce být jen na jednu věc

Prečo práve GR?

Mám slabosť pre veci, ktoré dokážu robiť viac vecí naraz, a to na vysokej úrovni. Nie je to o šetrení, je to o povahe. Multivan, ktorý odvezie rodinu, bicykle aj materiál na preteky. Skialpy, ktoré musia zvládnuť výstup a zároveň sa nesmú rozsypať pri zjazde. A pri bicykli je to presne táto kombinácia cestného, gravelu a cyklokrosu.

Keď som XRko prvýkrát skúšal v Lovani, mal som pod sebou presne ten terén, na ktorom sa to ukáže. Ikonické belgické dlažobné stúpania a medzi nimi prašné gravelové úseky. Už tam bolo jasné, že sa bicykel podaril a že spĺňa to, čo od moderného pretekárskeho gravelu chcem. Musí letieť vpred a reagovať na každé šliapnutie – žiadne hluché miesto medzi tým, čo dám do pedálov, a tým, čo bicykel urobí. Zároveň to nesmie byť kostitras. Rám síce nie je odpružený a ani nemá byť, ale v rámci možností musí pohltiť tie najhoršie vibrácie, inak vás terén po troch hodinách odrovná.

Oceňujem aj čistotu rámu. Nemám v pláne jazdiť veľký bikepacking, takže mi bohato stačia len tie najdôležitejšie návarky na košíky. Bicykel tým pádom nevyzerá ako expedičný mul a hlavne to na ňom nie je cítiť ani jazdne. Dá sa povedať, že XR má vo všeobecnosti bližšie k cestnému bicyklu než k dobrodružnému gravelu – napokon preto je v ponuke aj verzia GF.

Ešte jedna vec k mojej voľbe osadenia. Už roky som zarytým priaznivcom jednoprevodníka, a to ako v teréne, tak aj na ceste. V poslednom čase je túto kombináciu vidieť aj u profíkov na Tour, takže už to nie je žiadna exotika. A druhou mojou dlhoročnou preferenciou je ovál. Mám pocit, že trochu vychádza z módy, ale ja som si naň zvykol natoľko, že mi vyslovene chýba, keď si sadnem na bicykel s klasickým okrúhlym prevodníkom.

Čo mám na bicykli inak než na sériovke?

Môj bicykel je postavený na ráme z najvyššej limitovanej edície a musím povedať, že tá farebná kombinácia sa naozaj vydarila. Červená predná časť a prelakovaný karbón s priznanou štruktúrou vzadu. Najmä tá červená sa na slnku hrá – mení sa podľa uhla pohľadu a na fotkách sa to ani poriadne nedá zachytiť.

Osadenie už však limitovanej edícii nezodpovedá, ide o rad nižšie. Na bicykli mám kompletnú sadu SRAM Force AXS vo vyhotovení XPLR, teda s trinásťrýchlostnou kazetou 10–46 zubov a prehadzovačkou uchytenou priamo na rám cez UDH.

Doplnil som si kľuky s wattmetrom od SRAMu, osadené oválnym prevodníkom Garbaruk so 44 zubmi. V kombinácii s kazetou 10–46 to dáva rozsah, s ktorým sa dostanem kamkoľvek – hore aj do rýchlych pasáží po asfalte.

Malým, ale pre mňa možno vôbec najpoužívanejším doplnkom mimo sériovej výbavy sú radiace tlačidlá Blips, ktoré mám nalepené zospodu karbónových kombo riadidiel One. A pri tom kokpite sa na chvíľu zastavím, pretože si to zaslúži. Jednak je perfektne spracovaný a nadväzuje na integrované hlavové zloženie pre vnútorné vedenie, takže je predná časť bicykla naozaj čistá. Hlavne však majú samotné riadidlá výborný tvar – od predstavca k pákam idú pod uhlom, takže to celé pripomína takú vidličku. Vyzerá to zaujímavo, ale hlavne sa to výborne drží. Kto je zvyknutý na klasické rovné riadidlá, chvíľku si zvyká. Zatiaľ som sa však so všetkými jazdcami, s ktorými som to riešil a ktorí tento typ komba skúšali alebo ho majú, zhodol, že je to super. A nezabúdajme, že kombo riadidlá sú podstatnou časťou toho, ako sa bicykel ovláda, aký je tuhý a ako pracuje s vibráciami.

SRAM Force XPLR E1: druhá generácia, ktorá dáva zmysel

Sade Force v označení E1 by som rád venoval samostatnú kapitolu. Na trhu je druhú sezónu a hneď, ako som ju mal prvýkrát možnosť vyskúšať, vedel som, že je to presne to pravé a že SRAM urobil ďalší veľký skok vpred. Myslím, že mám slušné porovnanie – na komponentoch SRAM jazdím naozaj dlho a rukami mi prešli Force od mechanického radenia s jedenásťrýchlostnou kazetou cez predchádzajúcu generáciu už s bezdrôtovým AXS až po túto aktuálnu. Celá sada má podľa výrobcu 2 686 gramov, teda o viac než 80 gramov menej ako predchádzajúca generácia.

Trinásťrýchlostná kazeta 10–46 zubov je sama osebe veľkým krokom v gravelovom segmente. Áno, viem, Campagnolo má svoj trinásťrýchlostný Ekar už dlho, ale nikdy sa nedostal do takého širokého povedomia. Rozsah 10–46 umožňuje použiť väčší prevodník a zároveň ponúka jemnejšie odstupňovanie jednotlivých pastorkov, takže prechody medzi prevodmi sú plynulejšie. Kazeta sedí na orech XDR.

Ďalšia veľká vec je vďaka štandardu UDH na ráme použitie „veľkej" gravelovej prehadzovačky XPLR vo vyhotovení, ktorému SRAM hovorí Full Mount – teda uchytenie priamo na zadnú os, bez klasickej pätky. Táto technológia prišla z horských bicyklov a má dve zásadné výhody. Po prvé absolútnu presnosť radenia, pretože je prehadzovačka svojím uchytením dokonale zladená s kazetou a odpadá nastavovanie dorazov. Po druhé je extrémne odolná a nehrozí ohnutie pätky.

Ohnutie pätky nebýva žiadna veľká dráma, ale práve elektronické prehadzovačky SRAM s klasickým uchytením sú na rovnučkú pätku extrémne náchylné. Stačí relatívne malé ohnutie a máte problém. Užíl som si s tým svoje – tesne pred štartom Gravel Blindura mi bicykel spadol na prehadzovačku a musel som rýchlo zháňať pomoc u mechanikov, aby mi pätku narovnali. S uchytením Full Mount toto jednoducho neriešite.

Možno úplne najväčšou zmenou a pre mňa najviac oceňovaným krokom vpred je však konštrukcia brzdových a radiacich pák. SRAM pri novej generácii kompletne prepracoval architektúru tela páky a uvádza, že pri brzdení z horného úchopu je potrebné o 80 % menej sily než pri predchádzajúcej generácii, zo spodného úchopu o 33 % menej. To nie sú čísla z tlačovej správy, ktoré by ste v praxi nepostrehli – v realite to znamená, že brzdu ovládate pokojne len jedným prstom pri úchope hore a brzdný účinok je aj tak neuveriteľne silný a pritom veľmi jemne dávkovateľný.

Vydarená je aj celá ergonómia pák. Telo je o kus dlhšie, takže je tam dosť miesta na rôzne polohy držania. To oceníte hlavne pri dlhých jazdách po ceste, ale rovnako dobre aj v rozbitom teréne, keď potrebujete meniť polohu rúk. Veľmi som si obľúbil aj Bonus Buttons, teda tlačidlá na hornej časti pák. V aplikácii SRAM AXS si ich môžete priradiť prakticky na čokoľvek a ja ich mám nastavené ako ďalšiu možnosť radenia. Dokopy s Blips tak mám tri rôzne spôsoby, ako radiť, a úprimne – spätne nechápem, ako som to robil predtým.

Kolesá a plášte: tu sa z gravelu stáva cestný bicykel a späť

To, čo robí z XRka skutočného univerzála, je možnosť použiť plášte s maximálnou šírkou 45 mm. To je presne tá šírka, ktorú do terénu vozím aj ja.

Na tento rok som si splnil jedno veľké prianie – výplety Zipp 303 XPLR S. Ako už z označenia XPLR vyplýva, sú to kolesá vyslovene na gravel a myslím, že Zipp bol vôbec jedným z prvých, kto do tejto kategórie priniesol ráfik s vnútornou šírkou 32 mm. Zvonka má ráfik 40 mm a výšku 54 mm, takže ide o poctivo široký a zároveň slušne aerodynamický profil. Konštrukcia je hookless a tubeless, hmotnosť páru sa podľa výrobcu pohybuje okolo 1 640 gramov. Asi sa budem opakovať, ale hneď pri prvej jazde na týchto kolesách som vedel, že ich raz musím mať. To, ako idú a akú istotu v teréne dávajú, je až neuveriteľné.

Kolesá som obul do 45 mm širokých plášťov Vittoria Terreno Pro T30 v prírodnej hnedej farbe. Je to pretekárska gravelová guma na suché a rýchle trate s jemným sypkým štrkom, s karkasou z organickej bavlny s hustotou 290 TPI a ochrannou vrstvou z recyklovaného nylonu. K týmto plášťom však pripravím ešte samostatný článok, tam si to rozoberieme podrobnejšie.

Keď chcem vyraziť na cestu, len prehodím kolesá na sériové DT Swiss GRC 1600. V tomto prípade obuté opäť do Vittorie, ale tentoraz je to osvedčený model, ktorý často uvidíte napríklad na Paríž–Roubaix, teda Corsa Pro Control v šírke 34 mm. K šírkam cestných plášťov sa tiež rozpíšem nabudúce, len dodám, že s touto šírkou som maximálne spokojný a najskôr budem experimentovať s ešte o kúsok širšou variantou. Každopádne v tomto seteupe som tento rok absolvoval pražskú kopcovitú L'Étape a bicykel išiel úplne perfektne. Môj výkon už bol horší, ale za to bicykel nemôže.

K šírkam plášťov musím ešte doplniť jednu dôležitú vec. Ak rám osadíte prešmykačom, maximálna šírka plášťa klesá na „len" 40 mm. Pri súčasnom trende čoraz širších plášťov, ktorý je viditeľný aj na Svetovom pohári v graveli, to môže byť trochu hendikep. Za mňa je však pre väčšinu gravelových terénov, na ktorých sa u nás reálne jazdí, kombinácia 45/40 mm úplne dostatočná.

Čo dodať na záver?

Ak hľadáte spoľahlivého univerzálneho parťáka na štrkové cesty v kombinácii s asfaltom, zaraďte Superior XR GR do užšieho výberu. Je to poctivo spracovaný stroj, ktorý je navyše cenovo veľmi priaznivo posadený, a čo je podstatné – je náš, český, z Kopřivnice.

Ak by ste si ho chceli pozrieť naživo alebo sa na čokoľvek opýtať, zastavte sa za nami na predajni v Teplicích, Prahe alebo Brne. Rád vám k nemu poviem viac, než sa zmestí do článku.