Z Teplic až na Balt, alebo 550 km na bicykli je malina

Tak sme teda začali plánovať výlet. Keďže ani jeden z nás nevlastní toľko veľkých brašien a ani ultralight kempingové vybavenie, rozhodli sme sa rezervovať si ubytovanie cez Airbnb. Našu cestu sme si rozdelili na dve dlhšie etapy plus krátky švih k moru. Prvá z týchto etáp bola naplánovaná z Teplic do Berlína a tá druhá odtiaľ do Meklenburska-Predpomoranska čo najbližšie k moru. V Berlíne som chcel stráviť jeden celý deň, aby sme stihli trochu zregenerovať a pozrieť si aspoň pár pekných miest v tomto meste. So sebou sme si obaja vzali veľké podsedlové brašne, rámové brašne a malý valček na riadidlá. 

Z najsevernejšej časti Berlína, Frohnau, sme sa vydali na sever cez mestá Oranienburg, Gransee, Fürstenberg/Havel, potom cez Národný park Müritz, Neubrandenburg, Altentreptow a Loitz až k nášmu ubytovaniu v blízkosti mesta Grimmen. Počas tejto druhej etapy sme mali celkovo 4 defekty zrejme kvôli rôznym povrchom, ako boli kocky, štrk a malé cesty plné kamienkov navážaných traktormi z blízkych polí. Mne sa stal defekt na oboch ráfikoch asi 40 kilometrov pred ubytovaním a mal som so sebou len jednu dušu. Našťastie v čase, keď som už hľadal dopravné spojenie, mi Miki zohnal dušu u miestneho dobrého pána. Aj tak sme sa rozdelili a ja som išiel nakúpiť večeru a Miki zariadiť ubytovanie. Ja som už ďalší defekt našťastie nemal, ale Miki bohužiaľ áno. Našťastie už to nebolo tak ďaleko od ubytovania, takže stihol dôjsť k ubytovaniu.

Ďalší deň som išiel nakúpiť duše a potom sme sa vydali do Greifswaldu, kde sme konečne videli more. Síce asi ani nebolo vidieť šíre more, ale aj tak nám to urobilo radosť, že sme si tento cieľ splnili.

Piaty a posledný deň nás už čakala iba cesta domov. Opäť z Greifswaldu nám šiel Flixbus až do Prahy, v ktorom sme strávili skoro celý deň.

Musím povedať, že som si tento výlet veľmi užil a že nebol ani trochu oddychový. Za tri dni na bicykloch sme najazdili viac ako 550 km. Z ostatných dvoch dní sme ešte raz sadli na bicykel, ale len kvôli presunu do Greifswaldu. Z tohto výletu pre mňa tiež plynie poučenie, že so sebou musím brať viac ako jednu dušu. Kvôli tejto ceste som si tiež zaobstaral tašku Acepac MKIII a musím povedať, že som s ňou bol naozaj spokojný. Jediný problém, ktorý je však u všetkých dlhých tašiek, je kývanie sa z jednej strany na druhú najmä pri jazde zo sedla. Na to sa však dá veľmi rýchlo zvyknúť a ani vás to nijako moc nelimituje vo výkone. Tak vám prajem veľa príjemne strávených kilometrov v sedle.

Matěj Rusek, ambasádor Koloshopu