Deň v živote pri príprave na Ironmana

Ráno, ktoré rozhodovalo

Bežné dni začínali o 6:15. Keď som mal naplánovaný ranný plavecký tréning, budík zvonil už o 5:40. O šiestej ráno bol bazén zvyčajne prázdnejší a ten pokoj mi vyhovoval. Deň som začínal výdatnými raňajkami – najčastejšie ovsenou kašou. Dostatočný príjem kalórií bol jedným z najdôležitejších cieľov celej prípravy. Niekedy som sedel pred červeným svetlom, inokedy som len v tichu premýšľal. Tieto ranné chvíle pre seba som využíval hlavne na "wellness hodnotenie", teda na reflexiu toho, ako sa cítim, či telo zvláda regenerovať a či nejdem cez hranu.

Tréningový režim: disciplína bez výhovoriek

Trénoval som podľa plánu, ktorý som si zostavoval sám. Vďaka predchádzajúcim skúsenostiam zo špičkového športu a trénerskej praxe som vedel, čo na mňa funguje. Objem týždenne som držal medzi 11 a 15 hodinami. Vždy som sa snažil držať 4 km plávania, 180 km na bicykli a 42 km behu. Nie vždy to vyšlo presne, hlavne bicykel bol náročný na čas, ale naučil som sa záťaž dlhodobo udržať bez preťaženia.

Tréningových jednotiek som zvyčajne mával deväť týždenne. V pracovné dni väčšinou iba jednu, cez víkendy dve až tri. Prechodové tréningy (dlhá jazda na bicykli + krátky beh) som robil hlavne cez víkendy. Cieľom bolo naučiť telo prechádzať zo stereotypnej pohybovej činnosti do inej bez straty plynulosti.

Strava: jednoduchá a funkčná

Stravu som udržiaval extrémne jednoduchú. Držím sa dvoch zásad: dostatok sacharidov pri tréningu a kvalitné, výživovo bohaté jedlo po ňom. Občas si jedálny lístok hodím do tabuliek, inak sa spolieham na rutinu, ktorá funguje. Jem pomerne intuitívne, pretože svoje jedlá opakujem a poznám ich zloženie. Prakticky to znamenalo jesť približne 5 jedál stále dookola.
Ak viete, že to funguje, prečo to meniť?!

Zo suplementácie používam to, čo má zmysel. Každý tréning s iontovým nápojom, po ťažších dňoch recovery drink. Denne potom magnézium, omega-3, vitamín D3+K2. Občas siahnem aj po kreatíne alebo kolostre.

Spánok a regenerácia: najlacnejší a najúčinnejší nástroj

Spánok je pre mňa priorita. Vždy bol a vždy bude. V posteli som väčšinou o desiatej večer a cielim aspoň na 7,5 hodiny. Bez dobrého spánku nemá zmysel chcieť od tela výkon. Na rozdiel od zložitých regeneračných procedúr je spánok dostupný všetkým. A pre mňa je to gamechanger.

Pri regenerácii nie je potrebné hrať sa na profesionála a naháňať najnovšie trendy. Sauna raz za týždeň až dva, foam roller. Žiadne zložité procedúry, ale funkčné základy. Čo však riešim veľa, sú dáta. Sledujem spánok, tepovú frekvenciu a variabilitu srdcovej frekvencie (HRV) cez Oura ring a subjektívne náladu. Tak viem, kedy pridať a kedy ubrať.

Logistika tréningu: jednoduchosť nad luxusom

Väčšinu dňa venujem budovaniu firmy, takže musím plánovať a čas starostlivo investovať. Tréningy preto absolvujem čo najbližšie k domovu. Nežením sa autom za „ideálnymi“ podmienkami. Atletický štadión mám kúsok, takže si k nemu dobehnem s batohom a beriem to rovno ako súčasť rozcvičenia. Čas je kľúčová komodita, s ktorou sa nedá plytvať.

Na tréning vždy beriem gél a mobil. Nielen kvôli bezpečnosti, ale aj preto, že rád dokumentujem svoje tréningy na Strave. Fotka z tréningu je súčasťou rituálu.

Keď sa nechce, prichádza "prečo"

Každý pozná ten pocit, keď sa človeku nechce vôbec nič. Po psychicky náročnom dni v práci sa často stane, že energia na tréning je na nule. Ale v tých chvíľach nastupuje disciplína. Uvedomenie, že som si tento cieľ – Ironmana pod desať hodín – nevybral len tak. Keď má človek jasné "prečo", dokáže sa prinútiť aj vtedy, keď motivácia úplne chýba.

Je to mentálna hra. Často som si počas tréningu hovoril „ešte jednu sériu“, aj keď som vedel, že ich mám napríklad ešte päť pred sebou. Mozog sa snaží vyjednávať, ale väčšinou vyhrá tú časť, ktorá hovorí: „Ešte trochu.“

Počas mája som zažil tréningovú krízu. Počasie, práca, únava, všetko sa zišlo. Ale vedel som, že to prejde. Jemne som ubral, nechal telo aj hlavu trochu vydýchnuť a po dvoch týždňoch to bolo späť. Vedieť spomaliť je lifehack.

Cesta, ktorá niečo stojí

Táto príprava ma naučila hovoriť nie. Deň som mal rozplánovaný takmer na minúty a pre sociálny život veľa priestoru nezostávalo. Ale malo to zmysel a vedel som, prečo to robím. A aj keď to znamenalo obetovať pohodlie, prinášalo mi to pocit naplnenia.

Ironman nie je len pretek. Je to spôsob, ako sa naučiť pracovať sám so sebou, s telom, hlavou aj okolnosťami. Je skvelý pocit stáť na štartovnej čiare a nemať o sebe pochybnosti. Vedieť, že som sa pripravil najlepšie, ako som mohol. Vedieť, že som tomu dal maximum, každý deň.